(5. – 15. storočie)

Odrážala feudálny spôsob života a náboženský svetonázor čo vyplývalo z vlády cirkvi a šľachty. Základným dielom z ktorého sa vychádzalo bola Biblia. Základné krédo “Ora et labora” – modli sa a pracuj. Umenie zobrazovalo pozemský svet – motív večného života. využívala sa alegória, symbolika a obraznosť. Základnou funkciou literatúry bola poznávacia a náučná. Prevládal synkretizmus – splývanie umeleckej a vecnej literatúry. Najdôležitejšia bola forma básne, obsah bol menej dôležitý, využívala sa imitácia. Štýl tvorby bol rétorický, čiže kvetnatý, ozdobný a emocionálny. Využívala sa synonymia, personifikácia, hyperbola a prirovnanie.

Stredoveká literatúra sa delila na:

  1. feudálnu náboženskú literatúru
  2. svetskú literatúru (feudálna mestská)

Náboženská literatúra

Mala služobný, výchovný a vzdelávací charakter. Zdôrazňovala kresťanské cnosti, ústrednou postavou bol svätec a základným žánrom legenda a piesne, kázne a životopisy.

Sv. František z Assisi – básnik, potulný kazateľ, hlásateľ chudoby a zakladateľ rehole františkánov. Zachovaná prvá pamiatka z talianskej literatúry – Spievanka.

Svetská literatúra

- feudálna. Hlavným hrdinom bol zidealizovaný rytier, šľachtic, bojovník. Základným literárnym dielom bola hrdinská veršovaná epika, ktorá sa vyskytovala hlavne vo Francúzsku a Nemecku.

Francúzska literatúra

- žáner – piesne o hrdinských činoch -> Chanson de Geste. Najpopulárnejšou je Pieseň o Rolandovi (polovica 14. storočia).

Nemecká literatúra

- najznámejšie dielo nemecký veršovaný epos Pieseň o Nibelungoch (12. storočie).

Ruská literatúra

Vznikali byliny (žáner) o bohatieroch. Najznámejší hrdinský epos: Slovo o pluku Igorovom (12. storočie). Koncom 12. storočia sa v stredoveku vytvára tzv. dvorná lyrika, v ktorej rytieri vystupujú aj ako obrancovia dám. Vo francúzskej literatúre je to povesť Tristan a Izolda, ktorú spracoval Thomas de Bretagne. V nemeckej literatúre tento epos spracoval Gottfried von Strassburg. V tomto epose sa hrdinovia omylom napijú čarovného nápoja lásky, smrteľne sa do seba zaľúbia a napokon spoločne zomierajú.

Španielska literatúra

- žáner – rytierska romanca, napr. Pieseň o Lidovi, v ktorej neznámy autor opísal neohrozeného bojovníka proti Maurom.

Koncom 13. storočia vznikala mestská literatúra, ktorá zobrazovala každodenný život, nevyhýbala sa kritike spoločnosti a mala zábavnú funkciu. vo francúzskej literatúre ju predstavovali krátke veršované poviedky – fabliaux, ktoré satiricky zosmiešňovali hlúposť a zbabelosť feudálov, sputnosť a panovačnosť kňazov.

V 13. storočí vzniká v mestskej literatúre dráma,  a to najprv na pôde cirkvi ako názorné zobrazovanie biblických dejov. V kostoloch sa hrali kratšie dramatické skladby, tzv. Mmirakel a ich témou bola záchrana kajúceho sa hriešnika. V 15. storočí vznikajú rozsiahle biblické hry, ktoré sa volali mystérie. V týchto hrách sa spájajú udalosti zo života Krista, apoštolov a svetských osôb. V 13. storočí vzniká tzv. laické divadlo.