Americká literatúra

Pojem vznikol v 20. rokoch 20. storočia. Označuje amerických spisovateľov, ktorí prežili záverečné obdobie 1. svetovej vojny na európskych frontoch. Nikdy sa spolu nestretli, ale zaraďujeme ich do jednej skupiny, lebo zobrazovali protivojnovú tematiku (odmietajú vojnu, odhaľujú jej neľudskosť, odsudzujú jej strojcov). Termín stratená generácia prvýkrát použila v Paríži americká spisovateľka Gertrúda Steinová. Označila takto mladých ľudí, ktorí sa vrátili z bojisk 1.svetovej vojny a nevedeli sa prispôsobiť novej situácií. Jej motto „Vy všetci ste stratená generácia“ využil Hemingway av 1. románe Slnko aj vychádza, v ktorom Američania a Angličania žijúci v Paríži prekonávajú psychické sklamania po vojne.

Predstavitelia:

  • Ernest Hemingway
  • Wiliam Faulkner
  • John Dos Passos
  • T.S. Fitzgerald
  • T.S. Eliot
  • E. ó Neil

Témy: autori zobrazovali mladých ľudí, ktorí nezmyselne zomierali vo vojne, alebo neboli schopní včleniť sa do povojnového života.
Hrdina: základný pocit – pesimizmus, skepsa, vracajú sa psychicky aj fyzicky zmrzačení , doma nachádzajú tých, ktorí zbohatli na vojne.

Ernest Hemingway

každé dielo – autobiografická črta
Za dielo Starec a more dostal Nobelovu cenu.
TVORBA:
poviedky (49 poviedok)
novely (Starec a more)
romány:
s tematikou 1. svetovej vojny (Zbohom zbraniam)
s tematikou fašizmu (Španielsko), (Komu zvonia do hrobu)
s prírodnou tematikou (Zelené pahorky africké, Ostrovy v prúde, Lež rieka a pod Stromy)
so sociálnou tematikou (Mať a nemať),
román z prostredia španielskej koridy Smrť popoludní
autobiografický román Pohyblivý sviatok

Starec a more
Prostredie novely – more. Hlavná postava – starec Santiago – na mori s ulovenou rybou zvádza boj sám so sebou (ešte za niečo stojí). Podstatou novely je krásny vzťah človeka a mora – na mori človek nikdy nie je sám (rybu považuje starec za svoju sestru). Novela je oslavou prírody, nespútanosti mora, živelnosti, jeho svojprávneho prostredia ale aj postava človeka – jeho veľkosť – v tom, že sa nepodáva, bojuje do poslednej chvíle.

Zbohom zbraniam – z prostredia talianského frontu. Hlavná postava Frederik Henry (člen dobrovoľnej americkej jednotky) spoznáva hrôzy vojny Je ranený, dostáva sa do nemocnice, kde sa zoznámi s anglickou ošetrovateľkou Katherine Beuhleyovou → láska. Rozhodnú sa pre spoločný útek – cez jazero utečú do Švajčiarska. Žijú si zdanlivo šťastne a pokojne. Katherine čaká dieťa, pri pôrode obidvaja zomrú. Frederik ostáva sám v cudzom meste, uzavrie s vojnou separačný mier – pred vojnou nemôže utiecť, každého nejakým spôsobom zasiahne. Frederik, hoci neumiera, je postihnutý ináč.

Komu zvonia do hrobu – román sa odohráva v Španielsku za čias občianskej vojny – krvavé zrážky, hrozné obrazy. Hlavná postava Robert Jordan, lektor na univerzite. Román sa odohráva 3 dní a 3 noci. R..J. sa dostane k partizánskej skupine (Pablo, Pilar, Mária a 4 partizáni). Rozpor Róbert – Pablo (tuší, že vyhodenie mostu naruší ich pokojný život). Pablo je bojazlivý, váhavý, jeho žena Pilar – energická, presvedčená o správnosti veci preberá velenie. Róbert – láska k Márii. Most vyhodia, ale pri akcii zahynie väčšina skupiny, ostanú len Pablo, Róbert, Mária. Róbert je zranený, chce zachrániť ostatných (kryť ústup) – zomiera. Róbert váha o svojej povinnosti, mení svoje názory – umiera spokojný, vykonal niečo v prospech ľudskosti.
„Svet je pekné miesto a oddá sa zaň bojovať“ – svoje konanie povýšil na vyšší cieľ – od povinnosti k záujmu o vec → pocítil lásku k Márií – záujem o ľudí.

Typické črty Hemingwayových diel:
odmietnutie vojny
sila a nezdolateľnosti prírody a človeka, dôstojnosť
štýl – jednoduchý, vyhýba sa jazykovým okrasém, mnohovravnosti, je to strohý štýl

Theodore Dreiser

Americká dráma

Jeho dielo Americká tragédia:
chudobný mládenec Clyde Griffith – životný sen – zbohatnúť, získať postavenie a lásku žien, na ceste k tomuto cieľu – množstvo zamestnaní ako hotelový poslíček – výlet na aute – zabije dieťa- ujde z mesta, potĺka sa po USA pod cudzím menom
pozvanie strýka – mestečko Ly curg – stáva sa z neho robotník, láska s robotníčkou Robertou Aldenovou, prostredníctvom strýka sa dostáva do vyššej spoločnosti – chce odstrániť Robertu (čaká s ním dieťa)- nechá ju utopiť. Clyda uväznia a odsúdia na smrť
autor uvažuje o zločine a treste
kriminalistický román
román má všeobecnú platnosť, je to tragédia americkej spoločnosti, ktorá Clydovi najskôr fandí, no neskôr ho odsúdi na smrť, na vine je spoločnosť, ktorá deformuje ľudské charaktery
Prvý román Sestra Carrie – v duchu naturalizmu hrdinka využíva svoj pôvab, aby získala úspech.

Wiliam Faulkner

(stratená generácia)

Vo svojej tvorbe nadviazal na J. Joyca. Vo väčšine svojich románov čerpal námety zo života amerického juhu. 1. román Sartoris – je kronikou významnej južanskej rodiny, ktorá sa nevie vyrovnať s vojnovými zážitkami a súčasným svetom, čím pripomína život stratenej generácie. Jeho ďalší román Bľabot a bes – zobrazuje fyzický a mentálny úpadok rodiny. Román Neodpočívaj v pokoji – zobrazuje tu vzťahy medzi černochmi a bielymi južanmi. Využíva tu komplikovanú kompozíciu, striedanie rôznych časových pásiem, atď.
Roku 1949 získal Nobelovu cenu

John Dos Passos

Predstaviteľ stratenej generácie, do značnej miery ovplyvnil avantgardnými prvkami. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí románová trilógia USA – zobrazuje tu život Amerioky na začiatku 20. storočia. Je zaujímavý tým, že tu využíva rôzne básnicke prostriedky, striedanie dejových pásiem. Román obsahuje životopisy amerických politikov, vynálezcov, finančníkov, rôzne citáty z novín, vtipy, ale aj subjektívne pocity, pričom autor touto technikou chcel vytvoriť ilúziu nefalšovanej skutočnosti.

Anglická literatúra

V anglickej literatúre sa autori zaoberali hlavne otázkami osudu ľudstva, pričom presadzovali ideály humanizmu.

John Galsvedthy

Najznámejšie dielo: Forsytovská sága (trilógia), na ktorú naväzujú dve trilógie Moderná komédiaKoniec kapitoly. Zobrazuje tu život zámožnej rodiny žijúcej v Anglicku, pričom zobrazuje 80. roky 19. storočia, 1. svetovú vojnu a 30 roky 20. storočia.

George Bernard Shaw

Jeho najvýznamnejšie hry: Svätá Jana (historická dráma), Pygmalión (sociálne ladená dráma), ktorá vychádza z Oúdiových , kde sochár oživil svoju sochu, ktorú vytvoril.
Profesor fonetiky H. Higgins sa staví so svojim priateľom, plukovníkom Picheringom, že vychová z obyčajnej predavačk Elisy dámu. V tejto hre autor kritizuje predsudky spoločnosti. Vysmeirva sa konvenciám vtedajšieho Anglicka a presadzuje emancipáciu žien. Námet tejto divadelnej hry je známy ako muzikál My fair lady.

James Joyce

Prozaická tvorba:
kniha poviedok Dublinčania – naturalistické príbehy života prostých ľudí.
jeho najvýznamnejšie dielo: román Ulysses (Odyseus) – viaže sa na epizody z Homérovej Odysei. Dej sa odhráva počas 1 dňa, zachytáva zážitky bezvýznamného novinára Leopolda Blooma, ktorý predstavuje Odysea. Je to prostý, jednoduchý človek, podradný novinár, ktorého celoživotnou púťou je 24 hodinová cesta po Dubline. Jeho úlohou je získavať predplatiteľov tlače. Jo je obmena Odyseovej púte. Bloomova manželka Moly predstavuje Penelopu a jeho syna predstavuje učiteľ Stefan Dedalus, ktorý predstavuje Odyseovho syna Telemanta.

Ako prvý vo svojej tvorbe využil asociatívnu metódu, a to v próze Portrét mladého umelca.

Francúzska literatúra

Roman Rolland

Tvorba:
- životopisy

  • Tolstoj
  • Beethoven
  • Michalangelo

Veľké epické dielo – tvorca unanimistického (kolektívny hrdina, jedna duša) románu : Román – rieka (príbeh vytvorený cyklicky).

Ján Krištof – psychologický román – rieka, komponovaný ako cyklická hudobná skladba. Hlavná postava Ján Krištof Kraft ( nem. Kraft = sila) – osamelý, túži po čistote a kráse, autobiografická postava aj Beethoven (hudobné, symfonické motívy).
román – rieka – cyklická hudobná skladba – od narodenia J. Krištofa až po smrť
osudy – alebo prílohy + motívy rieky Rýn (kvapky vody → hučiaci prúd vody) → symbolika rozvetvenosti ľudského života

ďalšie dielo Očarená duša – 4 zväzkový román – vzbura hrdinky proti spoločenským konvenciám
historický román Colas Bregnon (Dobrý človek ešte žije) – optimisticky ladený román – láska k životu (z obdobia Ľudovíta XIII.)
psychologická novela Peter a Lucia
drámy – súhrn Divadlo revolúcie – z obdobia francúzskej revolúcie, najznámejšia Hra o láske a smrti.

Henri Barbusse

ovplyvnený realizmom vytvoril naturalizmus
román Oheň
- je to denník bojového družstva popretkávaný autentickým zážitkami zo zákopov
- má 24 kapitol
- zobrazuje život vojakov na fronte, na dovolenke v zázemí
- nemá hlavného hrdinu, postava sa prelína s autorom, hrdinami sú všetci vojaci
- u vojakov sa rodí odhodlanie bojovať proti vojne
- román je venovaný pamiatke spolubojovníkov
- celý román = 1 veľká hrôza, v ktorej vojaci žijú (→ bieda, blato, kal, jednotvárnosť, únava)
- striedanie detailných záberov z vojny s myslením vojakov
- ostré odsúdenie vojny a tých, čo ju rozpútavajú.

Marcel Proust

Hľadanie strateného času
zo 7 častí, každá – akoby samostatný román
rozprávanie v 1. osobe (ja)
oživuje svoje zážitky z vysokej francúzskej aristokratickej spoločnosti 20 rokov 20. storočia
dej – voľný, neucelený, vyrozprávaný podľa toho, ako sa hlavnej postave vynárajú spomienky – tie sa mu stávajú prítomnosťou, spojivo rozprávania – láska k žene
sujet (dej) je jednoduchý, dôležitejšie sú filozofické a psychologické zložky = filozoficko-psychologický román
štýl – zložitý, komplikované súvetia
zmysel románu – v posledných kapitolách protagonista sa po dlhom čase vracia do Paríža a zisťuje, že čas uplynul (všetko sa zmenilo) → stratil sa – treba ho nájsť = nájsť trvalé hodnoty v ľudskom živote, ktoré mu dávajú tú správnu chuť a vôňu
čas možno znovu nájsť znovuprežívaním (spomienky); zmysel života – v boji proti osudu a ubiehajúcemu času – čas, minulosť možno zachytiť v umení (v umeleckom diele).

„… rozumom ťažko vrátiť spomienku…“

Nemecká literatúra

Thomas Mann

dominantná téma: vzťah umelca a spoločnosti
realitu často ukrýva za symboly = symbolický realizmus

román Čarovný vrch – sanatórium – Daros – každodenný život ľudí, liečiacich sa na tuberkulózu
sanatórium = „izolácia“ – malý svet, v ktorom sa lieči „chorá smotánka“ z celej Európy (ľudia rozličných národností a názorov)
 hlavná postava Hans Castorp – mladík, ktorý sem príde iba na návštevu a zotrvá dlhý čas – má zmysel pre bolesť iných, prežíva tu prvú lásku – odchádza priamo do vojny

Buddenbrookovci (podtitul ÚPADOK RODINY) – vývoj niekoľkých generácií nemeckej veľkoobchodníckej rodiny, stará generácia – dravá, priebojná )zakl.firmy), neskôr – biologický aj firemný úpadok až po najmladšiu generáciu, ktorá je poznačená dedičnými chorobami; čudáctvom

Jozef a jeho bratia – biblické motívy – zachytáva krutosť fašizmu, je to historicko-filozofické dielo; protest proti antisemitizmu a rasizmu

Poviedka Mário a kúzelník – fašizmus

Erich Mária Remarque (Erich Paul Krammer)

predstaviteľ expresionizmu
jeho tvorba – znaky stratenej generácie
hlavné témy: ohlas na obidve svetové vojny, život počas nich a medzi nimi, život po vojne
základná myšlienka: obžaloba každého, kto vojnu rozpútava, kto ju velebí a kto je zodpovedný za život bez istôt po vojne (hlad, nezamestnanosť, inflácia)
postavy: mladí ľudia, ktorí umierajú vo vojne, alebo prežijú, ale sú vykoľajení z normálneho života, nevedia nájsť zmysel života (alkohol), bezvýchodisková situácia (pre niektorých jediný pevný bod – pomsta), sú pasívni, len premýšľajú
hlavné hodnoty: priateľstvo a láska

Tvorba:
Na západe nič nového
voľné pokračovanie: Cesta späť
obdobie po 1. svetovej vojne:

  • Traja kamaráti
  • Nebo nepozná obľúbencov

osudy emigrantov:

  • Víťazný oblúk
  • Noc v Lisabone
  • Tiene v raji

štýl – reťaz príhod v konkrétnom čase a priestore+ napätie → krátke vety.

Franz Kafka

román Proces – prokurista v banke Jozef K. je v deň 30. narodenín zatknutý bez dôvodu – postupne nadobúda pocit viny, snaží sa ovplyvniť ľudí, súd ho uzná vinným, lebo sa tak cíti. V deň 30. narodením – poprava
atmosféra – temná až snová
pocity človeka z vlastnej existencie – strach, samota až vina

román Zámok – do dediny pod zámkom príde zememerač K. – snaží sa dostať do zámku, ale nie je dôveryhodný, až na smrteľnej posteli dostáva povolenie pracovať v zámku = získa dôveru ľudí.

Novela Premena – bankový úradník Gregor Samca sa premení na chrobáka → zo živiteľa rodiny sa stáva odporné bremeno

Znaky Kafkových diel:
neurčité miesto a čas
anonymné postavy s pocitmi osamelosti, ohrozenia, strachu, viny → pocity súčasného človeka v spoločnosti – predpovedá tragický dosah anonymných mocenských aparátov na život obyčajného človeka, využíva filozofiu ľudského odcudzenia – alineácia.