(5. – 15. storočie)
Odrážala feudálny spôsob života a náboženský svetonázor čo vyplývalo z vlády cirkvi a šľachty. Základným dielom z ktorého sa vychádzalo bola Biblia. Základné krédo “Ora et labora” – modli sa a pracuj. Umenie zobrazovalo pozemský svet – motív večného života. využívala sa alegória, symbolika a obraznosť. Základnou funkciou literatúry bola poznávacia a náučná. Prevládal synkretizmus – splývanie umeleckej a vecnej literatúry. Najdôležitejšia bola forma básne, obsah bol menej dôležitý, využívala sa imitácia. Štýl tvorby bol rétorický, čiže kvetnatý, ozdobný a emocionálny. Využívala sa synonymia, personifikácia, hyperbola a prirovnanie.
Stredoveká literatúra sa delila na:
- feudálnu náboženskú literatúru
- svetskú literatúru (feudálna mestská)
Náboženská literatúra
Mala služobný, výchovný a vzdelávací charakter. Zdôrazňovala kresťanské cnosti, ústrednou postavou bol svätec a základným žánrom legenda a piesne, kázne a životopisy.
Sv. František z Assisi – básnik, potulný kazateľ, hlásateľ chudoby a zakladateľ rehole františkánov. Zachovaná prvá pamiatka z talianskej literatúry – Spievanka.
Svetská literatúra
– feudálna. Hlavným hrdinom bol zidealizovaný rytier, šľachtic, bojovník. Základným literárnym dielom bola hrdinská veršovaná epika, ktorá sa vyskytovala hlavne vo Francúzsku a Nemecku.
Francúzska literatúra
– žáner – piesne o hrdinských činoch -> Chanson de Geste. Najpopulárnejšou je Pieseň o Rolandovi (polovica 14. storočia).
Nemecká literatúra
– najznámejšie dielo nemecký veršovaný epos Pieseň o Nibelungoch (12. storočie).
Ruská literatúra
Vznikali byliny (žáner) o bohatieroch. Najznámejší hrdinský epos: Slovo o pluku Igorovom (12. storočie). Koncom 12. storočia sa v stredoveku vytvára tzv. dvorná lyrika, v ktorej rytieri vystupujú aj ako obrancovia dám. Vo francúzskej literatúre je to povesť Tristan a Izolda, ktorú spracoval Thomas de Bretagne. V nemeckej literatúre tento epos spracoval Gottfried von Strassburg. V tomto epose sa hrdinovia omylom napijú čarovného nápoja lásky, smrteľne sa do seba zaľúbia a napokon spoločne zomierajú.
Španielska literatúra
– žáner – rytierska romanca, napr. Pieseň o Lidovi, v ktorej neznámy autor opísal neohrozeného bojovníka proti Maurom.
Koncom 13. storočia vznikala mestská literatúra, ktorá zobrazovala každodenný život, nevyhýbala sa kritike spoločnosti a mala zábavnú funkciu. vo francúzskej literatúre ju predstavovali krátke veršované poviedky – fabliaux, ktoré satiricky zosmiešňovali hlúposť a zbabelosť feudálov, sputnosť a panovačnosť kňazov.
V 13. storočí vzniká v mestskej literatúre dráma, a to najprv na pôde cirkvi ako názorné zobrazovanie biblických dejov. V kostoloch sa hrali kratšie dramatické skladby, tzv. Mmirakel a ich témou bola záchrana kajúceho sa hriešnika. V 15. storočí vznikajú rozsiahle biblické hry, ktoré sa volali mystérie. V týchto hrách sa spájajú udalosti zo života Krista, apoštolov a svetských osôb. V 13. storočí vzniká tzv. laické divadlo.