Terézia Vansová (1857 – 1942)

Bola členkou spolku Živena a zakladateľkou prvého ženského časopisu Dennica. Literárnu tvorbu začala poéziou a to zbierkou veršov Moje piesne. Pod týmto názvom vydávala piesne aj v časopise Orol. Potom sa začala venovať próze, v ktorej využívala rozprávkové motívy, ako aj spoločenskú súčastnosť danej doby. Jej umelecká próza je viac sentimentálno-romantická ako realistická. Najznámejšie prózy: Sirota Podhradských Kliatba

Slovenská preromantická a romantická literatúra

(1830-1850) Spoločenská situácia: Rakúsko-Uhorsko, pričom Uhorsko je hospodársky zaostalé. Kríza feudalizmu. vznikajú živelné sedliacke vzbury na čelo revolučného hnutia sa dostáva stredná šľachta a zemianstvo, ktorá bojuje proti Viedni a za samostatnosť Uhorska na čelo hnutia sa postavil Lajos Kossuth hnutie malo národno-oslobodzovací charakter, pod vplyvom čoho sa začal rozvíjať nacionalizmus a násilná maďarizácia slovenské národné hnutie bolo …

Karol Kuzmány (1806 – 1866)

Bol odporca klasicizmu, ale vo svojej básnickej tvorbe sa z neho nevedel vymaniť. Napísal idylický epos „Bělá“ napísaný časomierou. Chcel predstaviť slovenskú mládež, vzdelané národné meštianstvo. Jeho ďalšie dielo je sentimentálny román „Ladislav“, v ktorom vyslovil svoje názory na spoločenskú a národnú situáciu. Presadzuje tu myšlienku slovanskej vzájomnosti → Slovan znamená byť predovšetkým Slovákom. Napísal hymnickú pieseň „Kto …

Slovenská medzivojnová literatúra

vznik ČSR – síce tvorivé uvoľnenie, ale asymetrický (nerovnomerný) vývin v Čechách a na Slovensku, nedôslednosť v riešení národnostnej otázky veľká hospodárska kríza – triedne rozpory – literatúra stvárňuje nové pocity človeka, nové témy novými prostriedkami vznik fašizmu – 1936 – 1. kongres slov. spisovateľov – Turčianske Teplice – za obrazmi kultúry a ľudskosti vznik KSČ – vznik silnej …

Ľudovít Štúr (1815 – 1856)

Bol vedúcou osobnosťou slovenského národa, politik, publicista, básnik, kritik a prozaik. Narodil sa v Zay v Uhrovci v rodine učiteľa. Študoval na nemeckom gymnáziu v v Rábe, lýceu. Bol člnom Spoločnosti česko-slovanskej a neskôr vedúcou osobnosťou. Vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Neskôr pôsobil Na Katedre reči a literatúry československej ako zástupca profesora J. Palkoviča. Pobyt v Hale posilnil jeho národné cítenie, …

Prechodná generácia

Martin Rázus Za svoje politické názory (vystupovanie proti cirkvi, maďarizácii a čechoslovakizmu) bol často obviňovaný. Poézia: Jeho debut Z tichých a búrnych chvíľ – sú to reflexívne ladené básne, v ktorých vyjadruje spoienky na detstvo, pobyt v cudzine. Búrlivé chvále znamenajú zlý stav národa, pričom sa snaží vcítiť do jeho krívd. Ďalšie zbierky: To je vojna, Hoj, zem drahá – …

Pavol Orszgágh Hviezdoslav (1849 – 1921)

V roku 1912 ho zvolili za člena Kisfaludyho literárnej spoločnosti v Budapešti a v roku 1913 za člena Českej akadémie vied a umení v Prahe. Svoje veľké vzory vidí v tvorbe Petőfiho a Aranya. Už koncom roku 1868 vlastným nákladom a za redakcie Viliama Paulinyho-Tótha vydali tlačou útly zväzok veršov pod názvom Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Osvedčil nimi svoje národné povedomie a prihlásil sa k jeho …

Samo Chalupka (1812-1883)

Je najstarší z rodu Štúrovcov. Narodil sa v národne uvedomelej rodine v Hornej Lehote. Je bratom Jána Chalupku. Študoval filozofiu a teológiu na bratislavskom lýceu. Bol členom Spoločnosti česko-slovanskej. Bojoval v Poľsku za slobodu Poliakov proti cárskemu Rusku. Literatúre sa začal venovať na bratislavskom lýceu. Prvé básne písal biblickou češtinou, neskôr slovenčinou. Venoval sa štúdiu histórie a archeológie. V revolučných rokoch (1848-1849) …