Expresionizmus
Nemecko (expressuz a výrazný)
– znaky:
analýza zobrazovanej skutočnosti v celej surovosti
záujem o vnútorný svet postáv
individualizmus
dezilúzia, rozpad viery, sklamania, skepsa, živelná pohrom, odpor voči vojne, fašizmus → základná myšlienka
umelecká stránka – jednoduchosť, všednosť, výraznosť, kontrast
predstavitelia:
Pojem vznikol v 20. rokoch 20. storočia. Označuje amerických spisovateľov, ktorí prežili záverečné obdobie 1. svetovej vojny na európskych frontoch. Nikdy sa spolu nestretli, ale zaraďujeme ich do jednej skupiny, lebo zobrazovali protivojnovú tematiku (odmietajú vojnu, odhaľujú jej neľudskosť, odsudzujú jej strojcov). Termín stratená generácia prvýkrát použila v Paríži americká spisovateľka Gertrúda Steinová. Označila takto mladých ľudí, ktorí sa vrátili z bojisk 1.svetovej vojny a nevedeli sa prispôsobiť novej situácií. Jej motto „Vy všetci ste stratená generácia“ využil Hemingway av 1. románe Slnko aj vychádza, v ktorom Američania a Angličania žijúci v Paríži prekonávajú psychické sklamania po vojne.
(1880 – 1900)
Patrí tu:
Svetozár Hurban – Vajanský
Terézia Vansová
Elena Maróthy – Šoltésová
Pavol Országh Hviezdoslav
Martin Kukučín
Do poézie zaviedli sylabotonický veršovaný systém (rovnaký počet slabík a rovnaký rytmus vo veršoch, hlavne P.O.Hviezdoslav). V poézii sa vyskytujú lyrické, lyricko-epické skladby a básnicke cykly.
V próze sa do popredia dostávajú poviedky, novely, romány a kratšie útvary (črty, kresby a besednice). Je tu sociálna problematika, zobrazenie spoločenského života a všetkých vrstiev spoločnosti. Využívajú ľudový hovorovy jazyk. Zameriavajú sa hlavne na zobrazenie dedinského človeka.
Continue reading “Prvá vlna slovenského literárneho realizmu”
V romantizme vzniká v období nevoľníctva a krutého cárskeho vládnutia, ktoré vyvolávalo veľa povstaní. Literatúra bola zameraná na boj proti útlaku a bezpráviu.
Pochádzal zo šľachtickej rodiny, ale sympatizoval s odporcami cisárstva. Za svoje politické verše bol vo vyhnanstve, kde vznikli tieto romantické poémy: Kaukazský zajatec a Cigáni. Z tohto obdobia je aj báseň Na Sibír.
Continue reading “Ruská, Poľská a Maďarská romantická literatúra”
(17. – 18. storočie)
Z lat. slova classicus – vynikajúci, vzorný, príkladný. Je to umelecký smer, ktorý sa v európskej literatúre začal rozvíjať koncom 17. storočia a začiatkom 18. storočia, a to na francúzskom kráľovskom dvore Ľudovíta XIV., ktorého nazývali “kráľ Slnko”. Odtiaľ sa rozšíril do Európy. Hlavné črty klasicizmu: základom bolo napodobňovanie prírody a zobrazovanie toho, čo je podstatné a nemenné. Vzorom pre klasicizmus bolo antické umenie, čiže antický starovek, názory Aristotela na hľadanie a zobrazovanie krásy, pravdy a napodobňovania prírody. Táto literatúra z antického vzoru prebrala presné pravidlá a tieto pravidlá sa museli prísne rešpektovať, takže rozlišovali vysoké a nízke žánre. Vysoké žánre: óda, elégia, epos, tragédia. Nízke žánre: satira, komédia, bájka. Sú to základné žánre, ktoré boli v tomto období. Nepripúšťal sa synkretizmus. Podľa tohto rozdelenia vysoké žánre spracúvali vznešené témy (historické, nadčasové, hrdina bol príslušníkom vysokých vrstiev, vládcom, vojvodom, veľmožom) a nízke žánre spracúvali témy zo života nižších vrstiev a zo súčasnosti. Základná filozofia, ktorá ovplyvnila vznik klasicizmu bol racionalizmus (racio = rozum). Zakladateľom racionalizmu je René Descart. Jeho výrok: “Myslím, teda som.” Klasicizmus vyjadroval rozumovú disciplínu s najvyšším zákonom klasicizmu: súlad pravdy, krásy a dobra.
Zúčastňoval sa na organizácií kultúrneho a literárneho života na Slovensku. Do literatúry vstúpil básnickou tvorbou, pričom jeho prvou najvýznamnejšou básnickou zbierkou je Tatry a more. V danom období mala veľký úspech. Podnet na napísanie vychádza z jeho nedobrovoľného pobytu v Bosne a Hercegovine. Venoval ju českému básnikovi Adolfovi Hejdukovi, preto lebo sa zaujímal o slovenský národ vo svojej knihe Cimbal a husle.
Do popredia sa dostáva úloha zjednotiť a rozšíriť české národné hnutie. Namiesto tradičnej slovanskej orientácie sa objavujú požiadavky slobody národa. Na mladšiu generáciu pôsobili revolučné udalosti v Európe. Revolučne naladená mládež si uvedomovala, že sa treba spoliehať len na vlastné sily.
Patril k najaktívnejším spisovateľom. Svoju tvorbu orientoval na problémy súčastnosti. Písal poviedky a divadelné hry pre široké vrstvy českého národa. Populárnym sa stal divadelnou hrou Fidlovačka, v ktorej prvýkrát zaznela pieseň Kde domov můj, ktorá sa neskôr stala národnou hymnou. Na rozprávkom základe je položená hra Strakonický dudák, v ktorej odsudzuje obdiv k cudzine a vyzdvihuje vernosť domovu a kladné ľudské hodnoty.
V literatúre a umení sa začalo rozvíjať 18. storočí najmä vo Francúzsku a Anglicku. Toto hnutie sa zakladalo na dôvere v rozum a na pravde, ktorá sa dá poznávať buď rozumom, alebo skúsenosťou (empíriou). Osvietenstvo bolo protikladom proti feudálnemu vládnemu poriadku a cirkvi. Postavilo sa proti predsudkom a poverám, presadzovalo slobodu myslenia a presvedčenia. Zdôrazňovalo, že ľudia sú si od prírody rovní. Tieto myšlienky presadzovala meštianska šľachta ako aj časť aristokracie a niektorí panovníci, ktorí osvietenstvo využívali na modernizáciu štátu a hospodárstva. Základným znakom osvietenstva bola vzájomná súhra (zhoda) medzi rozumom a citom. V osvietenstve sa rozvinuli dve estetické koncepcie:
Najvýznamnejší predstavitelia: Charles – Louis de Montesquien, Jean – Jacques Rouseau, Denis Diderot a skupina encyklopedistov.
Táto skupina encyklopedistov na podnet Denisa Diderota vydala Encyklopédia. Väčšinu vytvoril sám Diderot, uplatnil tu poznatky z rôznych vedných odborov, filozofie a remesiel. Kvôli nej bol prenasledovaný. Mala 35 zväzkov a vychádzala 14 rokov.
(17. – 18. storočie)
Najvýznamnejšie diela a rozvoj tvorby -> Francúzsko. V tomto období sa tvorila hlavne dráma.
Tragédiu tvorili: Pierre Corneille, Jean Racine.
Komédiu tvoril: Jean – Baptiste Poquelin Moliére.
Pierre Corneille – dráma Cid. Téma tejto drámy zobrazuje španielske rytierstvo. Cid je predstaviteľom kresťanského rytiera, ktorý je oddaný svojej viere, verný kráľovi a starostlivý voči svojej rodine. Je tu konflikt medzi láskou a cťou. Hra je vytvorená tak, že nie je sprevádzaná vedľajšími epizódami, vystupuje v nej málo osôb, hrdina je vznešený jednotlivec, ktorému v plnení jeho povinností prekážajú osobné city, ale svoje city premáha, aby mohol splniť občianske a morálne povinnosti. V dráme sa do popredia dostáva rodová morálka. Tento rytier sa volá Rodrigo Cid. Zabije otca svojej milej Chimeny, ktorý urazil jeho otca. Chimena, hoci miluje Rodriga, žiada jeho smrť. Rozuzlenie nastáva pri zásahu kráľa, ktorý posiela Rodriga bojovať proti Maurom v nádeji, že čas všetko zahojí. Záver narúša klasicistické pravidlá, pretože v ňom došlo k prelínaniu žánrov, mal tragikomický ráz.
1917 – VOSR – budovanie socializmu
Moskva – konštruktivizmus – medzinárodný umelecký prúd, presadzovanie všedných javov do literatúry, predmetovosť, dôraz na formu → formalisti
Ideovosť umenia, netradičné umelecké prostriedky, dynamika
Odmietanie soc.platformy – Leonid Andrejev, Ivan Bunin, Alexander Kuprin, Boris Pasternak
prvé prózy – fantasko-grotesktné črty (Diaboliáda)
vzťah kultúry a revolúcie – Biela garda (dramat. Podtitul Dni Turbinovcov) → vnútorná kríza inteligencie
novela Život pána Moliéra
romány Psie srdce, Majster a Margaréta