Novosymbolisti

Emil Boleslav Lukáč

V jeho básňach prevažujú temné hlboké tóny, tragika a pesimizmus a meditatívnosť. Do popredia sa dostáva zdôrazňovanie humanizmu, čo vychádza z jeho kresťanskej výchovy.

Debutoval zbierkou Spoveď. Jeho básne sú plné paradoxov, pričom vyjadruje svoj negatívny a nedôverčivý postoj k vonkajšej skutočnosti. Jeho tvorba je poznačená dolorizmom (sebatrýzeň).

Zbierka Dunaj a Sejna – porovnáva tu cudzinu a domov, pričom cudzina naňho pôsobí nepríjemne až nepriateľsky a v domovine získava mravnú silu a istotu. Porovnáva tu dedinu a mesto, pričom mu je blízky dedinský spôsob života a nepríjíma mestskú morálku.

Continue reading “Novosymbolisti”

Martin Kukučín (1860 – 1928)

Narodil sa v Jasenovej na Orave. Vlastným menom Matej Bencúr. Študoval na slov. gymnáziách v Martine, Revúcej a Banskej Bystrici. Učiteľské štúdium absolvoval v Kláštore pod Znievom. Neskôr vyštudoval medicínu v Prahe, kde neskôr pôsobil ako lekár. Odišiel na ostrov Brač v Dalmácii, potom sa oženil. Neskôr Odišiel do Chille, kde pôsobil ako lekár medzi chorvátskymi vysťahovalcami. Po 1. svetovej vojne striedavo pôsobil na Slovensku a v Chorvátsku. Rok 1928 ochorel na zápal pľúc a zomrel. Bol pochovaný na záhrebskom cintoríne a jeho pozostatky previezli na národný cintorín v Martine. Do literatúry vstúpil krátkymi prózami: poviedka Na hradskej ceste, uverejnená časopisecky. Zobrazuje dedinské prostredie, pričom sa zameriava na život súčasného človeka, využíva charakterovú a psychologickú kresbu postáv a jemné humorné ladenie, slovnú a situačnú komédiu. Patrí to aj pre: Neprebudený, Z teplého hniezda, Rysavá jalovica, O Michale, Veľkou lyžicou.

Continue reading “Martin Kukučín (1860 – 1928)”

Katolícka moderna

avantgardná literárna skupina, pramení v kresťanských, národných, rodových hodnotách
okolo časopisov Vatra, Slovenské pohľady, Elán, Prameň, Kultúra
vplyv surrealizmu a poetizmu
poézia =súčasť meditácie, báseň – modlitba, výpoveď vyznania

Motívy:

  • vyzdvihovanie náboženstva
  • túžba po nadpozemskom živote
  • orientácia na Boha
  • prírodné motívy
  • kresťanské hodnoty
  • smútok za stratenou vlasťou, túžba po domove, národný motív
  • vychádzanie z katolíckej tradície slovenského národa

Continue reading “Katolícka moderna”

Anglická a Francúzska osvietenecká literatúra

Anglická osvietenecká literatúra

Daniel Defoe – dielo Robinson Crusoe (román)
Joanthan Swift – dielo Gulliverove cesty.
Tieto dve diela plnili výchovný charakter a slúžili ako osveta.

Francúzska osvietenecká literatúra

Významný predstaviteľ:
Voltaire – vlastné meno Francois – Marie Arouet. Jeho dielo: Candide alebo optimizmus – filozofická poviedka, v ktorej pomocou satiry kritizuje módne a lacné učenie o Božej prozreteľnosti. Satiricky poukazuje na to, že všetko zlo je na niečo dobré. Je zostavené z rôznych príhod, skúseností a putovania hlavného hrdinu. v týchto príbehoch odhaľuje pravú podstatu lúpežných vojen, zneužívanie domorodcov v koloniálnych krajinách, bezcharakternosť a intrigy francúzskeho súdu, povery a útlak katolíckej cirkvi, panovačnosť moci. Základ svojej moci postavil na filozofickom hľadaní zla. Ďalšie dielo – poviedka: Prostáčik – hrdinom je naivný Huron, ktorý pozerá na svet dôverčivým pohľadom.

Andrej Sládkovič (1820 – 1872)

Hlavný tvorca poézie v romantizme. Veril v dobro, pravdu a krásu. Vlastným menom Braxatoris. Narodil sa v Krupine v rodine učiteľa. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici a neskôr v Bratislave. V jeho poézii sa často vyskytuje nenaplnená láska k Márii Pištovej, ktorá sa vydala za bohatého obchodníka. Počas štúdii pracoval ako vychovávateľ a učiteľ. Neskôr odišiel na univerzitu v Hale, kde naň zapôsobila Heglova filozofia → čo ovplyvnilo jeho básnicku zbierku Sonety v rodine Dušanovej. Je to fylozoficko-reflexívna báseň rozdelená na 4 časti. Na týchto rozhovoroch sa zúčastňujú alegorické postavy, ktoré prekladajú Heglove tézy – rozum, pravda a túžba po slobode sú podmienkou oslávenia ľudského ducha. Kritizoval lakomstvo, pokrytectvo a hlúposť.

Continue reading “Andrej Sládkovič (1820 – 1872)”

Česká literatúra v národnom obrodení

V českej literatúre sa vedci usilovali dokázať svojbytnosť a starobylosť českého národa.
Predstavitelia:

Josef Dobrovský – zaoberal sa českými dejinami, českou literatúrou a českým jazykom. Napísal: Dějiny českého jazyka a literatúry, Německo – Český slovník, Základy jazyka Staroslovenského, Zevrubná mluvnice českého jazyka.

Josef Jungman – napísal prvú českú príručku politiky Slovesnosť. Opiera sa tu o klasicistické delenie žánrov a mala vplyv na básnickú generáciu 20 – tich rokov 19. storočia. Jeho najvýznamnejšie dielo: Slovník česko-německý, ktorý sa stal základom českého jazyka.

Václav Kramerius – novinár, kníhkupec a vydavateľ. Vydával diela českej literatúry (učebnice, noviny, kalendáre).

České divadlo malo hlavnú úlohu, a to šíriť český jazyk, české dejiny a kultúru, avšak na javisku sa hrali aj hry svetových klasikov (Shakespeara a Schillera).

Božena Slančíková – Timrava (1867 – 1951)

Do literatúry vstúpila krátkymi prózami, ktoré mali sentimentálne zameranie. Využíva ľúbostný motív, drobnokresbu, čím poukazuje na spoločenské situácie a neprajnosť doby .

Poviedky: Za koho ísť, Darmo, Kandidát ženby, Zvrchovaný čas, Pomocník –zobrazuje tu vlastný život, skúsenosť, do popredia sa dostávajú 1 alebo 2 ustálené charaktery, pričom využíva typický príbeh a v jadre ľúbostné zblíženie, ktoré obyčajne končí vydajom. Krátke prózy z prostredia slovenskej dediny: Na jednom dvore, Márnosť všetko, Ťapákovci, Mocnár → premena patriarchálnej rodiny, smer ku kapitalizmu a hlavne sa zameriava ako sa táto premena odráža vo svedomí ľudí.

Continue reading “Božena Slančíková – Timrava (1867 – 1951)”

Janko Kráľ (1822 – 1876)

Je najsubjektívnejší a najrevikzčbejší básnik štúrovského obdobia. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši. Študoval v Levoči. Vo svojich básňach zobrazoval svoju osamelosť. Jeho prvou básňou bola báseň Orol, v ktorej opustil matku a rodný kraj, aby v šírom svete bojoval, kým nezahynie. Základom jeho ľudského a básnického osudu sa stáva boj a rozpor medzi snom a skutočnosťou. Venoval sa revolučnej činnosti (1848 – 1849). Roku 1848 vyzýva spolu so svojim priateľom Jánom Rotaridesom ľud, aby povstal proti pánom a so zbraňou v ruke si vydobyl práva. Z tohto obdobia je báseň Jarná pieseň. Je to báseň o slobode. Obracia sa tu ku všetkým slovanským národom, aby si vydobyli národnú slobodu.

Continue reading “Janko Kráľ (1822 – 1876)”