Emil Boleslav Lukáč
V jeho básňach prevažujú temné hlboké tóny, tragika a pesimizmus a meditatívnosť. Do popredia sa dostáva zdôrazňovanie humanizmu, čo vychádza z jeho kresťanskej výchovy.
Debutoval zbierkou Spoveď. Jeho básne sú plné paradoxov, pričom vyjadruje svoj negatívny a nedôverčivý postoj k vonkajšej skutočnosti. Jeho tvorba je poznačená dolorizmom (sebatrýzeň).
Zbierka Dunaj a Sejna – porovnáva tu cudzinu a domov, pričom cudzina naňho pôsobí nepríjemne až nepriateľsky a v domovine získava mravnú silu a istotu. Porovnáva tu dedinu a mesto, pričom mu je blízky dedinský spôsob života a nepríjíma mestskú morálku.