Bola členkou spolku Živena a zakladateľkou prvého ženského časopisu Dennica. Literárnu tvorbu začala poéziou a to zbierkou veršov Moje piesne. Pod týmto názvom vydávala piesne aj v časopise Orol. Potom sa začala venovať próze, v ktorej využívala rozprávkové motívy, ako aj spoločenskú súčastnosť danej doby. Jej umelecká próza je viac sentimentálno-romantická ako realistická.
Najznámejšie prózy:
vplyv svetových avantgárd → vznik avantgardnej skupiny Devětsil – vitalistický optimizmus, radosť zo života, zmyslovosť
predstavitelia:
(1830-1850)
Spoločenská situácia: Rakúsko-Uhorsko, pričom Uhorsko je hospodársky zaostalé. Kríza feudalizmu.
vznikajú živelné sedliacke vzbury
na čelo revolučného hnutia sa dostáva stredná šľachta a zemianstvo, ktorá bojuje proti Viedni a za samostatnosť Uhorska
na čelo hnutia sa postavil Lajos Kossuth
hnutie malo národno-oslobodzovací charakter, pod vplyvom čoho sa začal rozvíjať nacionalizmus a násilná maďarizácia
slovenské národné hnutie bolo pod útlakom, a to maďarským, čiže národnostným a rakúskym, čiže hospodárskym
v 30-tich rokoch dochádza k formovaniu štúrovskej školy a to v Bratislave → rozvoj politický aktivít
Continue reading “Slovenská preromantická a romantická literatúra”
Zapájala sa do spolku Živena. Články uverejňovala v časopise Denica. Začal prozaickou tvorbou krátkych próz:
poviedka – Na dedine
novely
Bol odporca klasicizmu, ale vo svojej básnickej tvorbe sa z neho nevedel vymaniť. Napísal idylický epos „Bělá“ napísaný časomierou. Chcel predstaviť slovenskú mládež, vzdelané národné meštianstvo. Jeho ďalšie dielo je sentimentálny román „Ladislav“, v ktorom vyslovil svoje názory na spoločenskú a národnú situáciu. Presadzuje tu myšlienku slovanskej vzájomnosti → Slovan znamená byť predovšetkým Slovákom. Napísal hymnickú pieseň „Kto za pravdu hori“.
vznik ČSR – síce tvorivé uvoľnenie, ale asymetrický (nerovnomerný) vývin v Čechách a na Slovensku, nedôslednosť v riešení národnostnej otázky
veľká hospodárska kríza – triedne rozpory – literatúra stvárňuje nové pocity človeka, nové témy novými prostriedkami
vznik fašizmu – 1936 – 1. kongres slov. spisovateľov – Turčianske Teplice – za obrazmi kultúry a ľudskosti
vznik KSČ – vznik silnej ľavicovo orientovanej literatúry – politické a ideové rozpory medzi autormi
Bol vedúcou osobnosťou slovenského národa, politik, publicista, básnik, kritik a prozaik. Narodil sa v Zay v Uhrovci v rodine učiteľa. Študoval na nemeckom gymnáziu v v Rábe, lýceu. Bol člnom Spoločnosti česko-slovanskej a neskôr vedúcou osobnosťou. Vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Neskôr pôsobil Na Katedre reči a literatúry československej ako zástupca profesora J. Palkoviča. Pobyt v Hale posilnil jeho národné cítenie, prednášal o slovanských a európskych literatúrach a vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov. Roku 1843 ho odvolali z katedry → Levoča. V rokoch 1845 – 1848 vydával Slovenskie národné noviny s literárnou prílohou Orol Tatranský. Boli to prvé politické noviny. Ponúkali informácie o hospodárskych a politických problémoch. Príčinu biedy videl vo feudálnom zriadení, žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, zveľadenie obchodu a priemyslu → priemysel na uhorskom sneme vo Zvolene. V máji 1848 – Žiadosti slovenského národa, v ktorom Štúr, Hurban a Hodža v Liptovskom Mikuláši žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách – autonómia Slovenska v rámci Uhorska → uhorská vláda to neakceptovala a vydala zatykač, čo spôsobilo útek do Čiech. Myšlienku Žiadosti predniesol na zjazde v Prahe, kde ho pochopili.
Za svoje politické názory (vystupovanie proti cirkvi, maďarizácii a čechoslovakizmu) bol často obviňovaný.
Poézia:
Jeho debut Z tichých a búrnych chvíľ – sú to reflexívne ladené básne, v ktorých vyjadruje spoienky na detstvo, pobyt v cudzine. Búrlivé chvále znamenajú zlý stav národa, pričom sa snaží vcítiť do jeho krívd. Ďalšie zbierky: To je vojna, Hoj, zem drahá – vyjadruje tu svoje obavy z hrôz svetovej vojny. Využíva biblické podobenstvá a alegórie.
V zbierke Hoj, zem drahá rozoberá problematiku postavenia Slovenska v rámci R – U, pričom jeho záchranu vidí vznikom ČS.
V zbierke Kameň na medzi rozoberá sociálnu a národnostnú problematiku, pričom kritizuje čechoslovakizmus a vyzýva tieto národy k rovnocennosti, vzájomnej úcte a pochopeniu.
V roku 1912 ho zvolili za člena Kisfaludyho literárnej spoločnosti v Budapešti a v roku 1913 za člena Českej akadémie vied a umení v Prahe. Svoje veľké vzory vidí v tvorbe Petőfiho a Aranya. Už koncom roku 1868 vlastným nákladom a za redakcie Viliama Paulinyho-Tótha vydali tlačou útly zväzok veršov pod názvom Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Osvedčil nimi svoje národné povedomie a prihlásil sa k jeho duchovným tradíciám. Na právnickej akadémii v Prešove sa stretáva s Kolomanom Bansellom, s ktorým organizuje literárne podujatie, ktorému chcú dať charakter generačného vystúpenia. Na jar 1871 vychádza ich pričinením almanach Napred. Je to prvý spoločný zborník literárnych prác mladej nastupujúcej generácie, ktorý na Slovensku vyšiel od čias Štúrovcov. P.O.Hviezdoslav v ňom publikoval okrem drámy Otčim štrnásť lyrických básní. Ich myšlienková skladba siaha od vyslovenia ľúbostnej túžby cz vyznávanie národného povedomia až po všeľudské problémy.
Je najstarší z rodu Štúrovcov. Narodil sa v národne uvedomelej rodine v Hornej Lehote. Je bratom Jána Chalupku. Študoval filozofiu a teológiu na bratislavskom lýceu. Bol členom Spoločnosti česko-slovanskej. Bojoval v Poľsku za slobodu Poliakov proti cárskemu Rusku. Literatúre sa začal venovať na bratislavskom lýceu. Prvé básne písal biblickou češtinou, neskôr slovenčinou. Venoval sa štúdiu histórie a archeológie. V revolučných rokoch (1848-1849) sa neangažoval, ale považovali ho za prívrženca Štúra a Hodžu. Prvé básne uverejňoval v časopisoch a tie vyšli v zbierke „Spevy“. Uverejnil tu lyrické básne. Konkrétne v básni „Bolo a bude“ vyslovil vieru vo veľkú budúcnosť Slovenska.