Je predstaviteľom druhej vlny, ale jeho tvorba nesie znaky prvej vlny. Vo svojej tvorbe sa zameriava na zobrazovanie života Slovákov na Dolnej zemi. Najvýznamnejšie dielo : pokus o román Rodina Rovesných – zobrazuje úpadok v rodine bohatého obchodníka. V postave učiteľa sú autobiografické črty. Poukazuje na prenasledovanie slovenskej inteligencie.
Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888)
Bol evanjelickým farárom. Študoval na bratislavskom lýceu. Bol najaktívnejším členom Spoločnosti. Česko-Slovenskej. Pri výstupe na Devín prijal slovanské meno Miloslav. Roku 1843 v Hlbokom sa zúčastnil na kodifikácii spisovnej slovenčiny. Vydával Almanach (súbor básní) Nitra. Od roku 1846 vydával Slovenské pohľady na vedu, umenie a literatúru. V rokoch 1848 – 1849 sa aktívne zúčastňoval na revolúcií a stál na čele armády proti uhorskej šľachte. Zúčastnil sa na Slovanskom zjazde v Prahe a bol zakladateľom Slovenskej národnej rady vo Viedni.
Humanizmus a renesancia v svetovej literatúre
Talianska literatúra
– poézia – najväčším básnikom bol Dante Alighieri (1265 – 1321)
– epika – najveľkolepejšie dielo – epická báseň Božská komédia (zač. 14. stor.) – má sto spevov a zobrazuje základné problémy stredovekého človeka. Básnikova duša putuje záhrobím. V pekle ho sprevádza básnik Vergílius. Tu trpia hriešnici pre svoje vášne i zločiny. Prechádzajú do Očistca, ktorý je prechodom k radosti z neba. Rajom sprevádza Danteho jeho milá Beatrice. Skladba má niekoľko významov. Danteho duša predstavuje zlé ľudstvo, Vergílius rozum a Beatrice náboženstvo, nadpozemskú dokonalosť. Dante kráča záhrobím ako vášnivý bojovník za právo a spravodlivosť.
Continue reading “Humanizmus a renesancia v svetovej literatúre”
Slovenská medzivojnová próza
- Tématika
- vojnové zážitky
- povojnová sociálna skutočnosť
- historické deje
- súčasná spoločenská, politická a kultúrna problematika
- Pluralita literatúry a umenia = vedľa seba existujú viaceté umelecké smery
- 3 generácie
- a) staršia
– autori , ktorí písali aj pred vojnou: Timrava, Kukučín, Tajovský, Jesenský,
Šoltésová, Jégé - b) stredná
– autori, ktorí do literatúry vstúpili počas vojny a príznačné je pre nich experi-
mentátorské úsilie: Hrušovský, Hronský - c) mladá nastupujúca
– odlišné skupiny zoskupené okolo časopisov (Mladé Slovensko, Svojeť),
rozvíjajúce sa individuality: Vámoš, Horváth, Latz
– okolo časopisu DAV: Jilemnický
– okolo časopisu Vatra s katolíckou orientáciou: M. Hurban
- a) staršia
Slovenská literárna moderna
(1900 – 1918)
Vplyv :
spoločenská situácia: zrýchľuje sa ekonomika v R-U. Výstavba železnice. Slovensko sa stalo najpriemyselnejšou časťou Uhorska, avšak priemysel sa nerozvíjal na celom Slovensku, čo zhoršilo podmienky slovenských roľníkov. Na jednej strave sa zrýchľovala modernizácia spoločnosti, na druhej strane sa stupňovalo hospodárske a sociálne zbedačovanie obyvateľstva. V rámci národnostnej otázky pokračuje odnárodňovanie. Dôsledkom toho k sťahovaniu obyvateľstva za prácou.
kultúrny život: dochádza k hlbokej spoločenskej kríze. Je tu nejednotnosť v názoroch, ako viesť a riadiť národný kolektív. Slabé postavenie buržoázie, Obavy o uchovanie národa slov. spoločnosti a kultúry. Dochádza k zmene postoja spisovateľa, čiže štatútu spisovateľa verejného, politicko-spoločensky angažovaného sa stáva tvorivá osobnosť, individualita. Zobrazuje skutočnosť cez svoje myšlienky, má právo presadzovať vlastný názor, ktorý nemusí zastupovať národné ciele.
Druhá fáza slovenského národného obrodenia (Klasicizmus v slovenskej literatúre)
Pavol Jozef Šafárik
(1795 – 1861)
Narodil sa v Gobeliarove na Gemeri. Študoval v Rožňave, v Dobšinej a v Kežmarku, kde vydal svoju prvú literárnu prózu, zbierku básní Tatranská Múza s lyrou slovanská. Teológiu vyštudoval v Jene. Venoval sa dejepisu, filozofii, prírodným vedám a hvezdárstvu. Pôsobil ako profesor na pravoslávnom gymnáziu v Novom Sade v Srbsku, od roku 1833 ako cenzor a riaditeľ Univerzitnej knižnice v Prahe. Pochovaný je na pražskom cintoríne. Šafárik začal svoju literárnu činnosť poéziou, neskôr sa podujal ľudovou piesňou oživiť umelú literatúru. V roku 1823 vydal spolu s Kollárom a Benediktom zbierku ľudových piesní Písně světské lidu slovenského v Uhžích. Šafárik potom od folklóru prešiel na štúdium dejín slovanských literatúr a po nemecky napísal Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí (1826). V Prahe vydal slávne dielo o slovanskej minulosti Slovanské starožitnosti (1837) a Slovanský národopis (1892) o slovanskej súčasnosti. Najrozsiahlejším a najzávažnejším jeho dielom sú Slovanské starožitnosti. Sleduje v nich osudy Slovanov do konca 18. storočia (do prijatia kresťanstva). Jeho zámerom bolo dokázať, že Slovania majú indoeurópsky pôvod, sú “prabydlitelé Európy”, a že popri Grékoch, Rimanoch a Germánoch sú spolutvorcami európskej kultúry. Šafárik určil hranice slovanského osídlenia a opísal najstaršie slovanské dejiny a kultúru. Dielo vyšlo v preklade z češtiny v mnohých jazykoch. Dejiny slovanskej reči a literatúry sú učebnicou i prácou encyklopedického charakteru, ktorá informovala o jazykoch a literatúrach slovanských národov od najstarších čias až po autorovu prítomnosť. Týmto spisom reagoval na podceňovanie slovanských národov, ich kultúry i jazyka a chcel v duchu ideí národného obrodenia vplývať na orientáciu mladej generácie. Samostatnú kapitolu venoval slovenčine a slovenskej literatúre. Malo ohlas v cudzine. Myšlienka slovanskej vzájomnosti bola pre všetkých obrodencov veľkou posilou. Šafárika aj Kollára zaraďujeme do slovenského i českého konketu.
Continue reading “Druhá fáza slovenského národného obrodenia (Klasicizmus v slovenskej literatúre)”
Slovenská baroková literatúra
(1650 – 1780)
Charakterizuje ukončenie 30 – ročnej vojny, tureckých vpádov, pokračovanie protihabsburských povstaní a náboženské boje, čo spôsobila hlad, mor a epidémiu. U človeka nastáva silný pocit ohrozenia a zároveň túžba dostať sa z krízy. Reformácia a protireformácia charakterizuje barok, zasiahla nielen náboženskú, ale politickú a kultúrnu oblasť. Strediská vzdelanosti pre evanjelikov: prešovské kolégiá a Bratislavské lýceum. Strediská vzdelanosti pre katolíkov: Univerzita v Trnave. Zakladateľom je arcibiskup Peter Pazmáň. Zásluhu na rozvoj školstva a osvety mali aj rehole: františkánska, jezuitská a piaristická. Zakladanie tlačiarní protestantmi, ktorí tlačili knihy v Levoči a katolíci v univerzitnej tlačiarni v Trnave.
Ľudmila Podjavorinská
Okrem literárnej tvorby sa venovala sociálnej a ľudovo-výchovnej činnosti. Písala poéziu aj prózu.
Poézia:
Zbierka básní Z vesny života – úplne prvá zbierka, ktorú vydala žena. Je tu značný vplyv romantizmu.
Ovplyvnila ju tvorba Vajanského a Hviezdoslava.
Próza: písala črty, poviedky, novely. V jej prozaickej tvorbe ju ovplyvnil Kukučín. Najznámejšia poviedka Ondráš – nadväzuje na Kukučínovú poviedku Neprebudený (Ondráš Mchuľa)
Novela Žena – hlavná postava Iva Zaťková, v ktorej vytvorila jednu z najkrajších ženských postáv. Charakterizuje ju vonkajšie drsnosť, ale obetavé jemné vnútro.
Slovenská humanistická a renesančná literatúra
(1500 – 1650)
Nástup slovenskej humanistickej a renesančnej literatúry sprevádzali pohnuté časy tureckých vpádov, presadzovanie reformácie, boje medzi jej zástancami a odporcami a protihabsburské povstania Bóckaya a Betlema. Neveľmi silná a meštianska vrstva ešte nedokázala výrazne rozvinúť humanizmus a renesanciu a vhodným prostredím boli iba šľachtické a cirkevné kruhy. Strediskom nového talianskeho i európskeho myšlienkového a umeleckého hnutia bol kráľovský dvor Mateja Korvína, panovníka, ktorý založil v Bratislave univerzitu Academia Istropolitana (1465). Na charakter nášho humanizmu vplývala aj česká a viedenská univerzita a reformácia. Školstvo poskytovalo dobrú pôdu pre latinský literárny humanizmus. Napodobňovali sa antickí autori a vypracúvali rôzne aktuálne témy, prevažne príležitostného charakteru. Príležitostné humanistické básne gratulujú k sviatkom a výročiam, oslavujú úspechy a vyjadrujú sústrasť pri úmrtí. Adresátmi bývali priatelia, príbuzní, ale aj cisári a grófi, ktorým bol básnik zaviazaný. Chcel na seba upútať pozornosť, ukázal sa ako vzdelanec, vzorný občan, ktorému leží na srdci spoločenské dobro. V humanizme sa už rodí zmysel pre konkrétnu individualitu. V príležitostnej poézii sa stretávame s početnosťou, väčšinou priemernou tvorbou. Nad priemer vynikli len niektorí básnici: Ján Filický a Ján Bocatius.
Continue reading “Slovenská humanistická a renesančná literatúra”
Ján Kalinčiak (1822 – 1871)
Narodil sa v rodine evanjelického farára. Veľký vplyn na jeho tvorbu mala matka, ktorá pochádzala zo zemianskej vrstvy. Študoval v Kežmarku, kde bol aktívnym členom Spoločnosti Česko-Slovanskej. Vo svojich literárnych začiatkoch tvoril poéziu, prózu a drámu. Jeho vyjvýznamnejšie diela z jeho začiatkov sú báseň Bojovník a historická povesť Bozkovci. Roku 1843 študoval v Halle, kde sa stretol s Ľudovítom Štúrom. Na tejto univerzite sa s ním dostal do sporu, pretože Štúr ho odsudzoval za nedostatočne národne ?. Avšak neskôr sa zblížili.
Medzi najvýznamnejšie diela patria historické povesti, v ktorých nezobrazuje národné otázky, ale na pozadí histórie zobrazuje ľudskú vášeň a drámu ľudského života. Nedodržiava ani dobovú romantickú schému, v ktorej dobro víťazí nad zlom. Zobrazuje tu postavy kladné i záporné, ktoré rovnako hynú. Základný konflikt týchto povesí je konflikt jednotlivca so spoločnosťou, , krásy, lásky a povinnosti, srdca a rozumu.